Srdce nám poháňa celé telo. Preto je také dôležité starať sa oň!

Kardiovaskulárne ochorenia (KVO) sú najčastejšou príčinou úmrtí vo svete. Každoročne sú zodpovedné za 17,3 miliónov ľudí  a predpokladá sa, že do roku 2030 sa tento počet zvýši až na 23 miliónov.

„Dobrou správou však je, že  mnohým prípadom  kardiovaskulárnych ochorení  môžeme zabrániť jednoduchými dennými zmenami, povedal kardiológ doc. MUDr. Ján Lietava, prezident Slovenskej ligy Srdce Srdcu.

Prvým krokom k zdravému srdcu je podľa neho informovanosť. Venovať pozornosť tomu, koľko prejdeme, by malo byť také ľahké ako sledovať si jedálny lístok. ,,Počas Svetového dňa srdca nabádame ľudí, aby začali niečo robiť pre zdravie svojho srdca. Mnohým predčasným úmrtiam je možné totiž predísť dodržaním odporúčanej minimálnej hranice 30 minút bežnej fyzickej aktivity, napríklad svižnej chôdze, najmenej päťkrát za týždeň”, uviedol kardiológ.

Od rybieho tuku k implantovateľným defibrilátorom

Náhla kardiálna smrť (NKS)  má viac než  60% podiel na celkovej úmrtnosti z kardiovaskulárnych príčin, čím predstavuje v rozvinutých krajinách najčastejšiu príčinu smrti v dospelej populácii.

Na Slovensku si NKS ročne vyžiada do desaťtisíc obetí. Medzi najrizikovejšie skupiny patria pacienti,  ktorí už prekonali infarkt alebo  s chronickým srdcovým zlyhávaním. Syndróm NKS sa 4x častejšie vyskytuje u mužov, v najviac postihnutej vekovej kategórii sedemdesiatnikov, je prevaha mužov viac než sedem násobná.

V takých prípadoch  už musí pomáhať implantovateľný defibrilátor, ktorý sa stal najefektívnejším nástrojom v boji s náhlej kardiálnej smrti.

Ako sa vyhnúť náhlej kardiálnej smrti?

Niektoré bežné kardiovaskulárne rizikové faktory ako vysoký krvný tlak, fajčenie, zvýšený cholesterol predstavujú veľmi ľahko identifikovateľné markery zvýšeného rizika NKS. Nie je možné spochybniť zásadný význam eliminácie fajčenia a dostatočnej fyzickej aktivity. Podľa štúdie Physician Health Study, kde bolo dlhodobo sledovaných  20-tisíc lekárov, mierna konzumácia alkoholu (cca na úrovni 30 g denne) sa významne spája s 20-40% poklesom výskytu NKS.

Mierna konzumácia kávy (do 5 šálok prekvapkávanej kávy denne) nezvyšuje riziko NKS, vyššia konzumácia sa spája s miernym 40% zvýšením rizika NKS.

,,Náhla srdcová smrť v dôsledku fatálnych arytmií spôsobuje na Slovensku najmenej 5-tisíc úmrtí ročne. Časť ohrozenej populácie vieme identifikovať skôr ako k takejto tragickej príhode dôjde,“ uviedol prof. MUDr. Robert Hatala, prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti.

Najohrozenejšou časťou populácie sú podľa Hatalu pacienti, ktorí trpia chronickým srdcovým zlyhávaním po infarkte myokardu. Je doslova životne dôležité, aby si pacienti a ich príbuzní boli vedomí tejto hrozby a vedeli, že súčasná kardiológia má k dispozícii viaceré liečebné stratégie, ktoré riziko náhleho úmrtia významne znižujú. ,,V prípade, ak už dôjde k zastaveniu srdca v dôsledku arytmie, je správne a rýchle poskytnutie laickej resuscitácie (oživovania) svedkami udalosti nezriedka rozhodujúci faktor návratu obete do života,“  uviedol.

V ostatných rokoch sa do popredia záujmu dostala nová, netradičná hypotéza o vzťahu medzi príjmom tukov v strave a srdcovými ochoreniami.

V súčasnosti existuje dostatok dôkazov oprávňujúcich zvýšený prívod tzv. n-3 (omega-3) nenasýtených mastných kyselín – obsahujú najmä ryby – v prevencii NKS. Táto stratégia je však predbežne na Slovensku málo propagovaná a etablovaná. Mierna konzumácia mastných rýb na úrovni 1-2 rybích jedál týždenne (najmä tuniaka, lososa ale aj iných – vrátane sladkovodných – rýb pripravených pečením alebo dusením, ale nie vyprážaním) má potenciál znížiť výskyt NKS o polovicu.

KVO majú závažný zdravotný, sociálny i ekonomický dopad a sú viac ako z 90 % podmienené aterosklerózou.

Klinické štúdie ukázali, že s aterosklerózou je úzko spojená zvýšená hladina celkového cholesterolu.

Koľko už je priveľa cholesterolu?

Hypercholesterolémia je zvýšená hladina cholesterolu v krvi vyskytujúca sa u ľudí približne od 35 rokov, v mladšom veku viacej u mužov, v staršom (približne od 55) viacej u žien.  Je príčinou takých chorôb ako ateroskleróza a obezita. Človek prijíma 15 percent celkového cholesterolu potravou, ostatných 85 percent je tvorených v tele.  Často sa však stáva, že sa v ňom cholesterol nesprávne spracuje, dôsledkom čoho je potom jeho vysoká hladina v krvi – hypercholesterolémia.

Normálna hladina celkového cholesterolu zdravého dospelého človeka je okolo 5 mmol/l. 

Hodnoty 5 – 6,5 mmol/l sa považujú za hraničné, vyžadujú si úpravu výživy a životosprávy, hodnoty nad 6,5mmol/l už vyžadujú radikálnejšiu úpravu životosprávy resp. liečbu. U niektorých ľudí zvýšená hladina cholesterolu môže byť následkom zdedenej metabolickej poruchy, vtedy hovoríme o familiárnej hypercholesterolémii.

V rámci OECD krajín majú kardiovaskulárne ochorenia (KVO) dlhodobo  vedúce postavenie v príčinách úmrtnosti. Podľa OECD Health at a Glance 2015 Slovensko je za rok 2013 na 1. mieste v úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia spomedzi hodnotených 34 krajín.

Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) vyhodnotilo, že v roku 2014 najčastejšou príčinou hospitalizácií na Slovensku boli práve choroby obehovej sústavy a to v 16,4 %.

Ilustačné foto: www.freedigitalphotos.net