PANDÉMIA CUKROVKY v čase COVIDU

Práve pandémia negatívne zasiahla nielen do manažmentu pacientov s diabetom, ale významným spôsobom ovplyvnila štatistiky úmrtnosti na COVID-19. Podiel úmrtí v skupine diabetikov počas pandémie vzrástol a bol sedem krát vyšší ako v skupine nediabetikov.

Diabetes patrí medzi najväčšie výzvy zdravotníctva v 21. storočí. Len na Slovensku je v registri NCZI evidovaných  viac ako 380 tisíc pacientov s diabetom. Približne 90 % tvoria pacienti s diabetom 2 typu a viac ako 7 % sú diabetici s cukrovkou 1 typu.  Alarmujúce je, že pravdepodobne až 230 tisíc ľudí toto ochorenia má, ale nevie o tom (nemá ho diagnostikované) a preto sa naň ani nelieči. Odborníci hovoria o pandémii cukrovky v pandémii COVIDU.

Diabetickí pacienti majú aj zvýšené riziko ťažkého priebehu ochorenia s vyššou mierou hospitalizácie, potrebou umelej pľúcnej ventilácie, ako aj horších následkov po prekonaní COVIDU.

Na Slovensku počet pacientov s cukrovkou každým rokom rastie

Predsedníčka Slovenskej diabetologickej spoločnosti doc. MUDr. Katarína Rašlová uvádza, že celosvetovo trpí cukrovkou 425 mil. ľudí, čo je jeden z jedenástich dospelých a predpokladá sa, že do roku 2045 sa toto číslo zvýši na 642 mil.

„Intenzívny vývoj vo vede a teda aj medicíne priniesol dôležité nové poznatky  o regulácií metabolických procesov. Odzrkadľuje sa to v neustále rastúcich nových možnostiach liečby , ktorá je komplexná, ale dá sa “ušiť na mieru“ pacienta,” hovorí docentka Rašlová.

Pod komplexnosťou sa myslí diagnostika a liečba nielen cukrovky, ale s ňou súvisiacich  makrovaskulárnych a mikrovaskulárnych komplikácií. „Ambulantná špecializovaná starostlivosť o pacientov s cukrovkou má na Slovensku 50-ročnú históriu. Priekopníci a zakladatelia tohto systému boli vizionári. Nie každý odborník vtedy predpokladal, že dôjde k tak dramatickému vývoju v medicíne, ktorý potvrdí, že tento systém má veľkú výhodu,” hovorí Rašlová.

Avšak nič nie je podľa nej len ideálne. Slovenská diabetológia má problémy ekonomické, nedostatok mladých lekárov a negatívny prístup ministerských úradníkov v zmysle zlej interpretácie smernice EU. Blokujú automatické uznávanie kvalifikácie v rámci EU a spôsobuje to nezáujem mladých lekárov  špecializovať sa v tomto výnimočne rýchlo sa vyvíjajúcom medicínskom odbore. “Slovenská diabetoloická spolčonosť vynakladá obrovské úsilie, aby sa tieto problémy vyriešili a aby sme sa mohli venovať odbornému rastu a tým mohli prispievať k zlepšeniu kvality života našich pacientov,“ dodáva docentka Rašlová.

STO ROKOV INZULÍNU

Historickým míľnikom v liečbe cukrovky bol objav inzulínu v roku 1921. Práve v tomto roku si pripomíname sté výročie od toho vedeckého a medicínskeho objavu, za ktorý  americkí vedci Frederick Banting a Charles Best získali Nobelovu cenu. Odvtedy sa liečba inzulínom stala neodmysliteľnou súčasťou terapie miliónov pacientov na celom svete.

„Medzi ďalšie historické míľniky patrí uvedenie glukomeru na trh, ako aj prvej mini inzulínovej pumpy či inzulínového pera, objavov, ktoré významne zlepšujú kvalitu života pacientov s cukrovkou,“ vysvetľuje doc. MUDr. Zbynek Schroner, PhD., hlavný odborník MZ SR pre diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy, a podpredseda Slovenskej diabetologickej spoločnosti.

„Vývoj sa však nezastavil. Práve naopak. Nové inovácie v liečbe, ale aj inovácie v zdravotníckych pomôckach prinesú väčšiu flexibilitu a komplexnejší prístup k starostlivosti o pacientov s cukrovkou. Toto  storočie bude storočím bazálnych a kardioprotektívnych inzulínov, perorálnej liečby novej generácie či transformačných terapií kmeňovými bunkami,“  vysvetľuje docent Schroner.  

JEME VIAC, HÝBEME SA MENEJ

Napriek vedeckému a medicínskemu pokroku je dôležitou súčasťou správneho manažmentu pacientov s cukrovkou ich životospráva a dodržiavanie liečebného plánu.

„Medzi základné piliere optimálnej liečby cukrovky patrí strava, pohyb a dodržiavanie liečby,“  hovorí diabetológ MUDr. Jozef Lacka. Za ostatných 40 rokov sa podľa neho zvýšil príjem energie v jedle o 23 %, ale pohybujeme sa až štyrikrát menej!

“Pravidelný pohyb 30 – 45 minút má priaznivý vplyv na ochorenie akým je diabetes, rovnako by pacienti mali dbať na úpravu hmotnosti pokiaľ trpia nadváhou,” radí odborník. Diabetici by mali pravidelne raňajkovať a zjesť aspoň tri porcie zeleniny denne, obmedziť užívanie alkoholu a vyhýbať sa fajčeniu, konzumovať chudé mäso a ryby , celozrnný chlieb a stravu upravovať najmä dusením a varením. „Existuje zásada rozdelenia taniera diabetika. Polovicu taniera by mala tvoriť zelenina, jednu tretinu bielkoviny a jednu tretinu sacharidy,“ vysvetľuje MUDr. Lacka.

PODIEL ÚMRTÍ PACIENTOV S CUKROVKOU POČAS PANDÉMIE COVID-19 VÝZNAMNE STÚPOL

Odborníci sa zhodujú v tom, že každoročný celosvetový nárast počtu pacientov vyvoláva pandémiu cukrovky v pandémii COVIDU. Práve COVID-19 a diabetes sú ochorenia, ktoré si vzájomne nevyhovujú.

Diabetickí pacienti majú zvýšené riziko ťažkého priebehu tohto infekčného ochorenia a cukrovkári vyžadujú vo väčšej miere potrebu umelej pľúcnej ventilácie.

„Zo slovenskej štúdie, ktorá porovnávala dáta o úmrtiach diabetických pacientov pred a počas pandémie vyplýva, že podiel zomrelých diabetikov počas pandémie stúpol o 45 % a na celkovom počte zomrelých poistencov stúpol z 26 % na 29 %. Na celkovom počte poistencov pritom diabetici predstavovali iba 5,4%,“  hovorí doc. MUDr. Emil Martinka,  PhD., prezident Slovenskej diabetologickej asociácie a primár diabetológie Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni.

Podľa výsledkov rovnakej štúdie, počas druhej vlny pandémie v zime 2020 takmer trojnásobne narástol počet diabetikov, ktorí zomreli v nemocnici, čo poukazuje na to, že dôvodom pre hospitalizáciu týchto pacientov bola väčšia závažnosť ich stavu než pred pandémiou. Zo  zistených údajov tiež  vyplynulo, že počas pandémie zomierali aj mladší pacienti s diabetom.

„Najväčší nárast úmrtí sme počas pandémie zaznamenali v nitrianskom kraji, nasledoval trenčiansky kraj a trojicu uzatváral prešovský kraj,“  vysvetľuje docent Martinka.  „Je v záujme diabetických pacientov dať sa čím skôr kompletne zaočkovať.“

Títo pacienti majú vysoké riziko ťažkého priebehu ochorenia, vrátane úmrtia.

Prekonanie COVID-19 vedie k dlhodobému zhoršeniu glykemickej kontroly a u týchto pacientov sa často rozvíja tzv. post-covidový syndróm. Pacienti by napriek zhoršujúcej sa pandemickej situácii mali dodržiavať stanovenú liečbu a snažiť sa o čo najlepšiu kontrolu glykémie. Dbať na to, aby mali k dispozícii lieky a potrebné zdravotnícke pomôcky a dodržiavali všetky protipandemické opatrenia a liečebný režim.

NA OČKOVANIE VYZÝVA AJ PACIENTSKA ORGANIZÁCIA

Vzdelávať pacientov sa snaží aj pacientska organizácia Zväz diabetikov Slovenska. „Pred sto rokmi po vynájdení inzulínu ani jeden diabetik neváhal a súhlasil s touto liečbou. Vedel, že jedine toto mu zachráni život a bude sa môcť tešiť zo svojho života v kruhu blízkych. Dnes po 100 rokoch sme múdrejší, vzdelanejší, na vysokej odbornej úrovni a omnoho viacej vyspelejší. Je preto zarážajúce, keď pred 100 rokmi vedeli ľudia pochopiť jedinú možnosť záchrany svojho života aplikovať si denne inzulín, že dnes mnohí nechápu, že vakcinácia proti COVID-19 je tou jedinou alternatívou ochrany života a zdravia človeka  a spoločnosti,“ hovorí jej predseda Jozef Borovka.