Pritom až do 20. rokov 20. storočia bola považovaná skôr za raritu, ktorá vzbudzovala záujem odborníkov. Neuveriteľný zvrat v negatívnom zmysle slova však prinieslo masové rozšírenie nového produktu – cigariet. Nie je však pravdou, že rakovina pľúc sa týka výlučne fajčiarov a starých ľudí. Dnes postihuje, hoci v menšej miere, aj tých, ktorí s fajčením pred rokmi prestali, nefajčiarov a čoraz mladších ľudí. Pripisuje sa aj zhoršenému stavu ovzdušia, väčšej koncentrácii priemyselných splodín a masovému používaniu chemikálií v poľnohospodárstve.

Ešte pred niekoľkými rokmi sa pľúcna rakovina považovala za nevyliečiteľné, smrteľné ochorenie. Samozrejme, aj dnes je strašiakom – chorobu vo väčšine prípadov diagnostikujú v pokročilejšom štádiu, navyše sa aj po liečbe často vracia a niektoré nádory pľúc rýchlo metastázujú.

Dôkladné a pravidelné preventívne prehliadky u praktického lekára, ktorých súčasťou je v prípade nejakého podozrenia aj rtg vyšetrenie hrudníka, môžu odhaliť ochorenie v čase, keď sa ešte dá úspešne liečiť.

Rizikové faktory

Fajčenie – fajčiar, ktorý fajčí 20 cigariet denne počas 20 rokov, má 20-krát vyššie riziko rakoviny pľúc. Najúčinnejšou prevenciou je prestať fajčiť. Skoncovať s fajčením má význam v akomkoľvek veku, hoci platí fakt, že čím skôr, tým lepšie.

Pasívne fajčenie (vystavovanie sa cigaretovému dymu) – cigaretový dym ohrozuje aj nefajčiarov, ktorí sú nútení zdržiavať sa v zadymených priestoroch. V posledných rokoch, žiaľ, rastie výskyt tejto choroby aj u ľudí, ktorí nikdy v živote nefajčili. Istú úlohu pravdepodobne zohráva aj genetická predispozícia.

Faktory životného prostredia – čo sa týka chemických látok v prostredí, zvýšenú pozornosť riziku ochorenia by mali venovať ľudia, ktorí sú vystavení radónu v stavebnom materiáli, takí, ktorí prichádzajú do kontaktu s azbestom, výfukovými plynmi, alebo pracujú v prašnom prostredí. Narastá tiež počet prípadov rakoviny pľúc u ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve, ktorí dlhodobo prichádzajú do kontaktu s pesticídmi a sírou. Pravdepodobnosť vzniku rakoviny zvyšujú aj výfukové plyny či znečistené ovzdušie v priemyselných oblastiach.

Dedičnosť – genetická predispozícia môže tiež zohrávať úlohu pri vzniku nádorového ochortenia pľúc, tieto súvislosti však stále nie sú objasnené.

Príznaky ochorenia

Varovné príznaky si ľudia často zamieňajú s pretrvávajúcou infekciou dýchacích ciest. Až štvrtina pacientov s rakovinou pľúc nemá žiadne príznaky ochorenia. O tom, že majú nádor pľúc, sa obyčajne dozvedia po preventívnej röntgenovej snímke hrudníka alebo po CT vyšetrení.

• pretrvávajúci kašeľ
• zmena charakteru chronického kašľa u fajčiarov (zmena množstva a charakteru vykašľaného hlienu)
• bolesť v hrudníku pri dýchaní, kašli, hlbšom nádychu
• dýchavičnosť alebo sipot pri činnostiach, pri ktorých človek v minulosti tieto problémy nemal
• chrapot
• vykašliavanie krvi
• strata chuti do jedla alebo nechcený úbytok hmotnosti
• opakované zápaly priedušiek
• únava, nechutenstvo

Liečba ochorenia

Chirurgický zákrok – nádor je možné odstrániť, ak je ešte malý a nestihol sa rozšíriť do iných častí tela. Ide o základný liečebný postup najmä pri nemalobunkovom type karcinómu pľúc. Vo včasnom štádiu choroby prináša najvyššie šance na úspech.

Rádioterapia – je to pôsobenie vysokoenergetických lúčov s cieľom zničiť nádorové bunky a zmenšiť nádor. Často sa využíva v kombinácii s inými typmi liečby.

Chemoterapia – patria sem lieky, ktoré zastavujú rast alebo ničia nádorové bunky. Pri liečbe sa môže podávať jeden typ alebo viacero typov chemoterapie súčasne. V prípade rakoviny pľúc je štandardom tabletková chemoterapia, ktorú možno užívať doma.

Cielená biologická terapia – látky, ktoré dokážu vyhľadať a „zaútočiť” priamo na nádorové bunky. Naviažu sa na určité miesto na ich povrchu, a tak im zabránia napríklad v raste, množení buniek či tvorbe ciev, ktoré nádor vyživujú, alebo ovplyvňujú ďalšie mechanizmy nádorového bujnenia.

ILUSTRAČNÉ FOTO: www.freedigitalphotos.net