Kyberšikana – môže zásadným spôsobom podlomiť detskú sebadôveru

Na rozdiel od klasickej šikany nezanecháva rany na tele, rozhodne ju ale nemôžeme považovať za menej nebezpečnú. Obrovské škody môže napáchať predovšetkým na detskej duši.

Sociálne siete sa stali natoľko bežnou súčasťou našich životov, že takmer prestávame vnímať riziká súvisiace s ich používaním. Medzi ne patrí aj kyberšikana. V citlivom období dospievania sa totiž deti najprv učia vnímať samé seba a ľahšie podliehajú názorom a vplyvom okolia.

Dokážete rozpoznať kyberšikanu?

A to zďaleka nie je všetko. U obetí kyberšikany nie sú výnimkou depresie, mnohí mladí hľadajú úľavu v užívaní omamných látok a výnimkou nie sú ani tragické prípady končiace samovraždou. Rozpoznať, že dieťa čelí šikane na internete, pritom nie je vôbec ľahké.

„To, že je potomok obeťou kyberšikany môže rodič spoznať podľa niekoľkých znakov. Dieťa náhle prestane používať počítač,  začne sa vyhýbať diskusii o tom, čo robí online. Môže byť rozrušené po prečítaní správ v mobile a tak ako pri klasickej šikane sa začne uzatvárať pred rodinou a kamarátmi, je utiahnuté,“ vysvetľuje  psychologička a garantka Projektu sebadôvery Dove Mgr. Mária Tóthová-Šimčáková.   

Na začiatku bola jedna fotka

Nebezpečenstvo kyberšikany potvrdzuje aj príbeh Simony s Kianou, ktoré si ňou v minulosti samé prešli. Vlastné skúsenosti teraz využívajú k tomu, aby pomáhali druhým. V rámci svojho projektu AntiCyber Bullying šíria osvetu a usporiadavajú workshopy a prednášky pre žiakov základných škôl. Na začiatku ich príbehu stála jedna šteklivá fotka, ktorá sa bez súhlasu ocitla na sociálnych sieťach. Škodoradostní spolužiaci si ju medzi sebou rozposlali a v internetových diskusiách potom zahrnuli dievčatá posmeškami a urážkami. „Nikdy by mi nenapadlo, že ľudia, ktorých denne stretávam v škole, môžu byť na internete takto agresívni,“ spomína Kiana.

Simona a Kiana si kyberšikanou samé prešli, skúsenosti teraz využívajú k tomu, aby pomáhali druhým.

Práve v anonymnom prostredí sociálnych sietí a internetových diskusií môžu agresori ľahšie nabrať odvahu, odpadá totiž nutnosť priameho kontaktu s obeťou. Niektorí šikanujúci si pritom ani neuvedomujú, aké dopady môže ich chovanie mať. „Výzva k tomu, aby nám to povedali do očí, ich všetkých zaskočila a ani jeden to nedokázal. A naopak dvaja z nich sa nám ospravedlnili,“  popisuje Kiana osobné stretnutie s kybernetickými predátormi.

Kyberšikana – útok na sebadôveru dieťaťa

Obeť šikany väčšinou hľadá vinu sama u seba, snaží sa pochopiť, čím také jednanie zapríčinila.  Predovšetkým u detí s nízkym sebavedomím existuje riziko, že o sebe začnú ešte viac pochybovať. „Doma som prežívala zlé obdobie a fakt, že som o sebe čítala tieto strašné veci, mi vôbec nepridal. V ten moment som sa do seba totálne uzavrela, prestala som chodiť do školy a po nejakom čase som musela vyhľadať pomoc psychológa a neskôr aj psychiatra,“ vraví Kiana.

Kianinu skúsenosť potvrdzuje aj psychologička Mgr. Mária Tóthová-Šimčáková: „Kyberšikanu sa rozhodne neoplatí podceňovať. Deti, ktoré sú jej obeťou, môžu trpieť depresiami, úzkostnými stavmi, vedúcimi dokonca až k pokusom o samovraždu.  Z dlhodobého hľadiska v dospelosti vykazujú zvýšený sklon k depresiám, majú pochybnosti o sebe, svojej hodnote a trpia pocitmi menejcennosti.“  

Budovanie sebaúcty dieťaťa by preto malo byť úplným základom. K sebadôvere však nevedie žiadna skratka a musí sa budovať kúsok po kúsku. Preto to najlepšie, čo môžete urobiť, je pomôcť dieťaťu vytvoriť si silné vedomie vlastnej hodnoty v skutočnom živote.   Pokiaľ sami tápete, obrátiť sa môžete napríklad na Projekt sebadôvery Dove, ktorého hlavným cieľom je práve budovanie sebadôvery dospievajúcich detí.

Ako bojovať s kyberšikanou

Kybešikana je veľmi citlivá téma, pričom situáciu komplikuje fakt, že deti sa boja problém riešiť so svojimi rodičmi.  Boja sa, že zareagujú prehnane, nepochopia ich alebo sa dokonca nahnevajú za obsah, ktorý deti na svojich sociálnych sieťach zdieľali.  Dieťa by malo preto  predovšetkým vedieť, že sa na rodičov môže vždy obrátiť.  Rodičia potom môžu zaujať potrebné kroky. 

V prípade, že sa kyberšikana  rozmohla v školskom kolektíve, tak je dôležité, aby o probléme upovedomili školu a situáciu riešili spoločne. Boj s kyberšikanou však nekončí zastavením útokov kybernetického predátora.  Tie mohli zanechať na duši dieťaťa hlboké stopy, a preto by sa rodičia mali obrátiť na odborníka, ktorý pomôže dieťaťu tvrdý útok na jeho sebadôveru prekonať. 

Užitočné rady a tipy ako bojovať s kyberšikanou a budovať sebadôveru vašich detí nájdete aj na dove.com/sebadovera alebo v príručke Sama sebou.

Psychologička radí

7  zásad prevencie proti kyberšikane, ktoré by ste mali naučiť svoje deti:

I.     Nezdieľam osobné informácie.

II.    Neprijímam výzvy na priateľov od ľudí, ktorých nepoznám.

III.   Nebudem chatovať s ľuďmi, ktorých osobne nepoznám.

IV.  Dávam si pozor na to, čo zverejňujem.

V.   Keď si so mnou chce písať niekto, koho nepoznám, zablokujem ho a ak to nejde poprosím niekoho o pomoc.

VI.  Keď narazím na nejakú zvláštnu stránku, hneď z nej odídem.

VII. Dávam si pozor na to, čo robím na internete, aby ma kvôli tomu niekto nezačal šikanovať z pomsty.