Kryokomora: Mrazivé osvieženie a ozdravenie organizmu

Kryoterapia, čiže liečba chladom utišuje bolesť, pôsobí antistresovo. Napomáha rýchlej regenerácii svalov, účinná je aj pri svalovej alebo kĺbovej bolesti, pri kožných ťažkostiach, na urýchlenie hojenia pooperačných rán, ale napríklad aj pri astme. Pobyt v kryokomore dokonca pomáha aj esteticky, napríklad je prospešný pri boji s celulitídou…

Kryoterapia  je moderná a efektívnejšia alternatíva ľadových obkladov či ponárania sa do studenej vody. Jej počiatok sa datuje do roku 1978, kedy sa v Japonsku začala používať na liečbu reumatickej artritídy. „Pri kryoterapii ľudia na približne 3 minúty vstupujú do kryokomory, ktorá je ochladzovaná tekutým dusíkom,“ vysvetľuje Petr Pavlacký, riaditeľ Aqualandu Moravia, kde možno kryoterapiu absolvovať.

Teplota ľudskej kože pri pobyte v kryokomore podľa neho klesá na 2 až 10 ° C, avšak telesná teplota sa nemení, a teda nehrozí žiadne nebezpečenstvo.

Kryoterapia prebieha v špeciálnych boxoch, takzvaných kryokomorách:

• spravidla sú zložené z dvoch samostatných miestností, pričom najskôr sa vstupuje do takzvanej predkomory,

• predkomora sa vyznačuje teplotou mínus 50 stupňov Celzia a pri terapii v nej treba vydržať asi 40 sekúnd

• potom vstúpite do samotnej terapeutickej komory, kde je už teplota nastavená v hodnotách od mínus110 až do mínus 140 stupňov Celzia, terapia v tejto časti komory trvá od 1 do 3 minút

• po celú dobu ste cez presklený box vo vizuálnom kontakte so špecialistom, který vás informuje o priebehu a čase

CHLAD utišuje bolesť a  pôsobí antistresovo

Pobyt v extrémnom chlade pôsobí analgeticky – to znamená, utišuje bolesť, tvoriace sa hormóny adrenalín a kortizol účinkujú antistresovo. Bunky sa chladom zmršťujú a tuk je z nich vytlačený.

Extrémny chlad v komore v ľudskom tele okamžite spustí reakciu, pri ktorej organizmus začne rýchlo produkovať veľa prospešných látok: adrenalín, kortikoidy, noradrenalín, endorfíny a u mužov i testosterón.

Aby sa telesná teplota udržala, krv sa centralizuje k dôležitým orgánom a obohacuje sa o kyslík, enzýmy a živiny. Po odchode z kryokomory sa obohatená krv rýchlo vracia späť do končatín aj k povrchu tela a dostavuje sa pocit tepla a ľahkého svrbenia.

Medzi športovcami je kryoterapia veľmi populárna najmä vďaka tomu, že napomáha rýchlej regenerácii svalov, účinná je však aj pri svalovej alebo kĺbovej bolesti, pri kožných ťažkostiach, na urýchlenie hojenia pooperačných rán, ale napríklad aj pri astme.

Uvoľnené endorfíny zase zlepšujú náladu, odbúravajú stres a navodzujú celkový pocit telesnej sily a duševnej pohody. Pobyt v kryokomore dokonca pomáha aj esteticky, napríklad je prospešný pri boji s celulitídou – chlad zmršťuje bunky a vytláča z nich nazhromaždený tuk. Pre dlhodobé výsledky sa však odporúča najmenej 6 až 10 návštev kryokomory v čo najkratšom intervale, najlepšie denne.

Terapiu chladom poznali už v antickom Ríme

Terapia chladom nie je žiadnou novinkou. Ľad a studené obklady sa prikladali na zranenie už v antickom Ríme či starom Egypte. Ľadové celotelové zábaly úspešne propagoval v 19. storočí preslávený liečiteľ Vincenz Priessnitz z Jesenicka. Napriek tomu existujú ľudia, pre ktorých sa inak všestranná kryoterapia nehodí. Sú to najmä jedinci, ktorí sú pod vplyvom alkoholu či drog, osoby trpiace klaustrofóbiou, ťažkou alergiou na chlad, extrémne vysokým alebo neliečeným krvným tlakom, ľudia s akútnym ochorením srdca alebo tí, ktorí v poslednom polroku prekonali závažnú chorobu. Hoci sa nikdy nepreukázalo, že by terapia bola nevhodná pre tehotné ženy, z dôvodu maximálnej opatrnosti a prevencie ju lekári gravidným ženám od 3. mesiaca tehotenstva neodporúčajú.