Bezkontaktné karty a mýty okolo nich

Bezkontaktné platobné technológie sú v Slovenskej republike nesmierne populárne. Ku koncu roka 2014 registrovalo Združenie pre bankové karty v SR viac ako 3,2 milióna (3 216 030) vydaných bezkontaktných kariet. Aj napriek tomu sú niektorí ľudia málo informovaní o tom, ako bezkontaktné technológie fungujú a majú zbytočné obavy.

„Držitelia bezkontaktných kariet sa často obracajú na našu linku s rôznymi otázkami ohľadom bezkontaktných technológií, väčšina otázok sa týka ich bezpečnosti. Ľudia si totiž v internetových diskusiách niečo prečítajú, prípadne získajú zaručené informácie od svojho okolia a potom majú pocit neistoty,“ hovorí Miroslav Lukeš, generálny riaditeľ MasterCard Europe pre ČR a Slovensko.

Mýtus č. 1 – Ktokoľvek s vhodným zariadením môže z karty vysať peniaze a osobné informácie

Jednou zo stálic medzi mýtmi je informácia o tom, že z bezkontaktných platobných kariet možno nepozorovane vysať peniaze a osobné informácie – napríklad v MHD či na ďalších miestach s vysokou koncentráciou ľudí. Stačí, keď bude mať útočník pri sebe tú správnu čítačku. „Toto samozrejme nie je pravda. Bezkontaktná platba funguje naozaj len na vzdialenosť niekoľkých málo centimetrov od konkrétnej časti terminálu, v ktorom v ten istý okamih došlo k aktivácii čítačky. Aby niečo také bolo čo i len teoreticky možné, musel by dotyčný disponovať výkonnou čítačkou s rozmermi slona. Náhodné transakcie a transakcie bez vedomia držiteľa karty sú teda vylúčené,“ vysvetľuje Lukeš.

Všetky terminály sú navyše zapojené do elektronického systému, čo znamená, že každú transakciu je možné dohľadať. Terminály bez zapojenia do systému nefungujú. Potenciálny zlodej by tak bol rýchlo odhalený.

Mýtus č. 2 – Vďaka zachyteniu bezkontaktných dát môžu zlodeji vyrobiť falošnú kartu a použiť ju na transakciu

Bezkontaktné karty pracujú iba vo veľmi tesnej blízkosti terminálu a o držiteľovi karty poskytujú iba minimálne množstvo informácií. V takýchto situáciách je nemožné kartu naklonovať. Použitá ochrana navyše znemožňuje klonovanie karty alebo výrobu duplikátu – vďaka mikročipu, ktorý je vo vnútri karty a disponuje pokročilou šifrovacou technológiou.

Mýtus č. 3 – Bezkontaktnú kartu je nutné chrániť proti úniku dát špeciálnym nepriepustným puzdrom

„Používanie puzdra na bezkontaktnú kartu rozhodne nie je nič zlého, môžete ju tým chrániť proti mechanickému poškodeniu, inú funkciu však neplní,“ vysvetľuje Lukeš.

Mýtus č. 4 – Podvodníci môžu elektronicky zneužiť informácie z mojej karty/zariadenia pre krádež identity

Vzhľadom na to, že karty vysielajú minimálne množstvo informácií, je veľmi malé riziko, že by mohlo dôjsť ku krádeži identity.

Mýtus č. 5 – Bezkontaktnú funkciu na karte si môžem vypnúť sám doma

V prípade, že človek vlastní bezkontaktnú platobnú kartu a využitie tejto technológie mu nevyhovuje, môže ju používať ako klasickú „kartu kontaktu“, teda vkladať ju do terminálu a zadávať PIN aj pri transakciách nižších ako 20 €. Pokiaľ mu ani toto nestačí, mal by kontaktovať svoju banku, niektoré umožňujú vypnutie funkcie, iné mu ponúknu výmenu za klasickú „kontaktnú kartu“.

Na internete koluje celý rad „zaručených“ návodov ako bezkontaktnú funkciu na karte vypnúť – tieto domáce pokusy však vo väčšine prípadov povedú ku kompletnému zničeniu celej karty!

Mýtus č. 6 – Bezkontaktné technológie sú menej bezpečné ako magnetické prúžky, pretože ide o obojsmernú rádiovú komunikáciu medzi terminálom a platobnou kartou.

Bezkontaktné platby umožňujú svojim vlastníkom väčšiu mieru kontroly, pretože pri platbe nemusí kartu vôbec dávať z ruky a nemôže tak dôjsť k jej zneužitiu zo strany obchodníka. Unikátny autorizačný kód pre každú transakciu zaručuje, že nie je možné vykonávať podvodné transakcie opätovným zadaním toho istého kódu. Bezkontaktné karty nevysielajú informácie o trojmiestnom kóde, ktorý sa nachádza na zadnej strane karty (CVC kód), vaše meno, adresu ani ďalších osobných údajoch.