Bardejovu dominujú Mestská radnica a bazilika Sv. Egídia

Dominantami zachovalého historického centra Bardejova sú dve stavby na Radničnom námestí, ktoré ročne navštívia tisíce turistov.

Svetská stavba goticko-renesančnej Mestskej radnice a cirkevná stavba neskorogotickej baziliky Chrámu svätého Egídia.

Ako pamiatky nadregionálneho významu boli spolu s ostatnými pamiatkami historického jadra Bardejova v roku 2000 zapísané do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Dnes sa historické priestory radnice využívajú ako miestnosti Šarišského múzea  a je v nich trvalo umiestnená historická expozícia Bardejov – Slobodné kráľovské mesto.

Počty návštevníkov i prenocovaní každoročne rastú.

,,Nikde inde na Slovensku nie je v rámci jedného regiónu taká široká ponuka historických pamiatok UNESCO, drevených kostolíkov, skanzenov, vojenskej histórie z oboch svetových vojen a to v kombinácii s prameňmi minerálnych vôd a kúpeľmi,“ informuje o tom Radomír Jančošek, riaditeľ oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) „ŠARIŠ“ – Bardejov.

V okolí Bardejova a Svidníka môžu turisti využívať množstvo turistických trás a cyklotrás a oddýchnuť si v kúpeľných a wellness zariadeniach, predovšetkým v Bardejovských kúpeľoch. „Počty návštevníkov i prenocovaní každoročne rastú,“ vyzdvihuje atraktivitu regiónu Jančošek.

Goticko-renesančná Mestská radnica v Bardejove

Bola sídlom mestskej rady, centrom obchodného, spoločenského a kultúrneho života obyvateľov mesta.

Bardejovská radnica je považovaná za prvú svetskú stavbu renesancie na území Slovenska.

Renesančná radnica je dvojpodlažná stavba stojaca na pravidelnom obdĺžnikovom pôdoryse s dlhšou stranou v smere sever-juh. Charakterizujú ju vysoké bočné štíty sedlovej škridlovej strechy a renesančný arkier na jej východnej strane.

Na štíte severnej fasády sú tri vyrezávané okná a mestský znak. Štít južnej fasády dotvára štvorica okien, hodiny a maľované erby mesta a Uhorska.

Na vrchole južného štítu stojí postava legendárneho rytiera Rolanda s halapartňou (dielo majstra Jána z Prešova okolo roku 1509), symbolického ochrancu mestských privilégií.

Pôvodná kamenná socha bola v roku 1641 nahradená drevenou, pokrytou medeným plechom. Súčasná socha je kópiou.

Okná na všetkých fasádach majú rovnaké tvary. Oba strešné štíty sú po obvode doplnené skupinami sôch a krabmi – južný štít: lev, muž s bradou, mačka, opica, obchodník s plátnom, severný štít: démon, muž s presýpacími hodinami, drak, kráľ, kamenár a muž s palicou.

Bazilika Svätého Egídia

Počiatky chrámu siahajú do 13. storočia. Okolo roku 1206 sa na tomto mieste usadili cisterciánski mnísi z poľskej Koprzywnice a založili tu kláštor zasvätený svätému Egídiovi.

Kráľovská listina z roku 1247, ktorou kráľ Belo IV. potvrdil rádu ich rozsiahle pozemky v okolí Bardejova, obsahuje prvú zmienku o existencii kostola na tomto území. V dôsledku náhlych zmien však cisterciáni v druhej polovici 13. storočia toto miesto opustili.

Výstavba chrámu sa začala v polovici 14. storočia a stavba bazilikálnej časti bola ukončená v roku 1415. V období rokov 1420 až 1427 bola postavená veža chrámu.

Pod vedením miestneho staviteľa Urbana došlo k ďalším úpravám a rozširovaniu stavby. Výstavba chrámu bola zavŕšená na konci 15. storočia.

V roku 1580 odlial zvonolejár Ján s Tarnowa štvortonový zvon s menom Urban

V priebehu ďalších storočí chrám poškodili požiare, zemetrasenia a bombardovanie v roku 1944. Chrám prešiel mnohými stavebnými rekonštrukciami.

V roku 1990 pukli oba chrámové zvony – Urban a Ján a nahradené boli zvonom Jozefom pri príležitosti vyhlásenia chrámu za Baziliku minor.

Medzi najcennejšie exponáty patria: Socha sv. Egídia z pôvodného hlavného oltára, Oltárna skriňa Oltára sv. Alžbety Uhorskej či Oltár Narodenia Pána (1480-1490), Oltár Ukrižovania s maľbou – Veraikon, liata bronzová krstiteľnica či Oltár Panny Márie, sv. Erazma a sv. Mikuláša.

Interiér chrámu je zdobený jedinečným súborom jedenástich neskorogotických krídlových oltárov z rokov 1460-1520.

Najcennejší je oltár Narodenia Pána (okolo rokov 1480 až 1490). Významnou súčasťou chrámu je súsošie Golgoty na tráme pod Víťazným oblúkom z konca 15. storočia.

Dňa 4. januára 2001 bol Dómu sv.Egídia udelený osobný súhlas pápeža Jána Pavla II na povýšenie Chrámu sv. Egídia na menšiu baziliku. Súhlas bol udelený apoštolským breve (krátkym listom). Apoštolské breve zaslal na arcibiskupskú kúriu z poverenia Svätého Otca J. Em. kardinál Angelus Sodano.

Viac je na : www.bardejov.sk, www.kupele-bj.sk,www.svidnik.sk,www.visitbardejov.sk