Astma pod kontrolou. Len 15 sekúnd denne stačí na plnohodný život

Počet pacientov s chronickým ochorením pľúc je na svete i u nás čoraz vyšší. Pre plnohodnotný a aktívny život pacientov s astmou je však dôležité pristupovať k ochoreniu zodpovedne.

Dostupnosť farmakologickej liečby však v dnešnej dobe prináša pacientom rýchlu úľavu a veľkú šancu na plnohodnotný život s astmou. Postupne sú k dispozícii stále účinnejšie lieky, ktoré majú pohodlné dávkovanie iba jedenkrát denne. Vývoj sa nezastavil ani pri inhalačných pomôckach tak, aby sa do pľúc dostala minimálna účinná dávka liekov a boli pre pacientov – deti i starších – veľmi jednoduché a nenáročné.

 Inhalačné lieky si vyžadujú minimum času i pozornosti, takže astme môžu pacienti venovať denne len 15 sekúnd. Zvyšok času môžu venovať svojej rodine, práci či záujmom bez veľkých obmedzení. Dôkazom toho, že astma nemusí byť obmedzujúcim faktorom ani v športe, sú úspešní slovenskí športovci Zuzana Štefečeková či Jozef Repčík. Zatiaľ čo Zuzana Štefečeková sa napriek svojmu ochoreniu aktívne venuje športovej streľbe, Jozefovi Repčíkovi nebráni astma v takej náročnej športovej disciplíne, akou je atletika.

Napriek rozšírenej zdravotnej starostlivosti a novým liečebným postupom patrí astma stále k najrozšírenejším a najbežnejším chronickým ochoreniam, ktoré na celom svete postihujú viac ako 300 miliónov ľudí. Na Slovensku astmou v súčasnosti trpí vyše 100-tisíc pacientov. Počty chorých sa bude len zvyšovať. Predpoklady hovoria, že v roku 2025 sa tento počet zvýši až na 400-tisíc.

Počet dospelých i detských pacientov trpiacich astmou sa zvyšuje nielen na Slovensku, ale na celom svete.

Dôvodom sú na jednej strane zvýšené predispozície alergických reakcií, ale i stále narastajúca urbanizácia po celom svete. Najviac pacientov s astmou v súčasnosti žije v Severnej a Južnej Amerike, v Austrálii či vo Veľkej Británii, nárast počtu ľudí s astmou sa však predpokladá i pre región Strednej a Východnej Európy a Ruska, najmä kvôli sťahovaniu obyvateľstva do miest a nárastu spotreby cigariet, ktorá je pozorovateľná najmä v Rusku.

Aj pri dlhodobej a sústavnej liečbe pacienti s astmou môžu viesť vďaka zodpovednému prístupu k liečbe dnes plnohodnotný život.

Astma je chronické ochorenie pľúc, ktoré spôsobuje problémy s dýchaním. Medzi jeho najznámejšie klinické príznaky patria:

• dýchavica
• kašeľ
• sipot (pískanie na prieduškách pri vydychovaní)
• pocit tlaku na hrudníku

Jednotlivé príznaky astmy sa líšia v početnosti a závažnosti, môžu sa meniť v priebehu času, od pacienta k pacientovi i medzi rôznymi vekovými skupinami. Pri zanedbaní liečby môžu viesť príznaky astmy až k zrýchlenej strate pľúcnych funkcií.

Spúšťače astmy

Jednotná príčina vzniku tohto ochorenia dýchacích ciest stále nie je známa, spúšťačom astmy však môže byť niekoľko predispozičných faktorov.

• genetickej anamnéza
• fajčenie
• telesná hmotnosť
• vystavenie sa dráždivým látkam v pracovnom prostredí
• rôzne alergie či respiračné infekcie
• telesná námaha
• znečistenie ovzdušia
• aktívne i pasívne fajčenie zas zhoršuje nielen príznaky ochorenia, ale i reakciu pacienta na lieky

“Astmatické záchvaty vytvárajú obrovskú záťaž na pacientov i na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.”

Diagnostika astmatických ochorení prebieha najmä pomocou merania pľúcnych funkcií vyšetrením, ktoré nazývame spirometria. Astmu však môžu odhaliť aj iné testy, najmä tie, ktoré sa zameriavajú na zápaly a alergie.

Až 41 % pacientov s astmou cíti obmedzenie vo svojich každodenných aktivitách. Musia sa vyhýbať niektorým športom, pobytu v prírode a vďaka istým sprievodným javom, pociťujú isté obmedzenia aj v spoločnosti.

Jednou z výziev pri manažmente astmy je i vzdelávanie pacientov. Prevažná väčšina pacientov i lekárov tvrdí, že takmer 50 % návštev lekárskych ambulancií slúži na edukačné účely, či už sa týkajú správnej inhalačnej techniky, plánov na manažment ochorenia či monitorovania rýchlosti expiračného prietoku.

Príčiny nedodržiavania liečebného režimu sú rôzne, pacienti liekom nedôverujú, obávajú sa nežiaducich účinkov, sami si liečbu upravujú a vynechávajú, keď sa cítia dobre, na užitie lieku zabúdajú. Neuvedomujú si, že pri liečbe zhoršenej astmy sa do ich organizmu dostávajú oveľa vyššie dávky liekov v porovnaní s tým, keby lieky užívali pravidelne podľa odporúčaní lekára. Neadekvátne liečenie príznakov potom vedie k ich zhoršeniu, k častejším astmatickým záchvatom a väčšej frekvencii návštev v lekárskych ambulanciách.

FOTO: www.freedigitalphotos.net