Ako sa začalo testovať na Slovensku

“Ubehol presne rok od chvíle, keď sme začali budovať diagnostiku na COVID-19,” uvádza Úrad verejného zdravotníctva SR.

Presne pred rokom, 22. januára 2020, dorazila do Národného referenčného centra (NRC) pre chrípku na ÚVZ SR prvá podozrivá vzorka, ktorá mohla obsahovať vírus SARS-CoV-2. V tomto čase sme diagnostiku ešte len pripravovali a laboratórium ešte nedokázalo vzorky spoľahlivo analyzovať.

Úplne prvé vzorky sme tak zasielali do Charité v Berlíne, ktoré je referenčné laboratórium pre diagnostiku koronavírusov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

„Toto berlínske laboratórium pod vedením profesora Christiana Drostena vyvíjalo prvú diagnostiku na koronavírusy a poskytlo ju partnerským laboratóriám po celom svete. Na základe tohto WHO protokolu sme postupovali aj my,“ vysvetľuje doktorka Edita Staroňová, vedúca Národného referenčného centra pre chrípku.

Berlínske laboratórium vyvíjalo prvú diagnostiku na koronavírusy.

Práve doktorka Staroňová spolu s doktorkou Elenou Tichou zohrali kľúčovú úlohu v zavádzaní diagnostiky v našom laboratóriu. Komunikovali s Berlínom a spolu s doktorkou Janou Gőczeovou z Laboratória molekulárnej diagnostiky ÚVZ SR ako prvé rozbiehali diagnostiku COVID-19 na Slovensku.

Prečo „chrípkari“ dohliadajú aj na COVID?

Na prvé počutie môže znieť zvláštne, že sa koronavírusom zoberá NRC pre chrípku: COVID-19 je predsa spôsobený odlišným typom vírusu. Toto rozhodnutie však bolo vzhľadom na okolnosti úplne prirodzené.

Začiatkom roka 2020 totiž okolo WHO neexistovala potrebná sieť pracovísk zameraných špeciálne na koronavírusy. Prirodzeným a najrýchlejším riešením preto bolo, aby práve národné referenčné centrá pre chrípku začali automaticky riešiť aj COVID-19, keďže tiež ide o respiračné vírusové ochorenie.

„Pri diagnostike ide v princípe o klasickú RT-PCR metódu. V rámci siete WHO sme dostali špeciálny protokol. V ňom boli zverejnené sekvencie primerov, ktoré sú cielené práve na patogén spôsobujúci COVID-19. Primery dokážu zachytávať špecifickú oblasť daného vírusu vo vzorke a na základe toho možno u pacienta diagnostikovať ochorenie. Ich syntéza trvá okolo jedného až dvoch týždňov a zvyšok potrebných chemikálií sme už mali v laboratóriu,“ povedala doktorka Staroňová.

V priebehu dvanástich dní od prvej podozrivej vzorky sa podarilo spustiť diagnostiku už aj priamo v NRC.

„Prvýkrát sme vyšetrovali vzorky priamo u nás 3. februára. Vedeli sme, že skôr či neskôr nejakého pacienta zachytíme a ochorenie sa potvrdí aj na Slovensku,“ hovorí doktorka Staroňová.

Za vzorkami vidia jednotlivcov

V laboratóriu si presne pamätajú moment, kedy sa im podarilo diagnostikovať prvého pozitívneho pacienta. Bolo to 6. marca 2020.

„Akonáhle sme si výsledok viacnásobne potvrdili a boli si istí jeho správnosťou, nahlasovali sme to hlavnému hygienikovi. Hneď ho zaujímalo, ako sa pacient má, keďže už bol hospitalizovaný. Boli to časy, keď vzoriek nebolo tak veľa, a tak sme s týmto pacientom nakoniec telefonovali aj my. Informovali sme vtedajšieho premiéra a nasledovala tlačová správa a oznámenie verejnosti,“ opisuje doktorka Staroňová sled udalostí.

Aj dnes, keď je vzoriek neporovnateľne viac, v laboratóriu stále vidia za vzorkami jednotlivcov.

Kontakt s vonkajším svetom nestratili, pretože ak sa ľuďom z rôznych dôvodov nedarí dostať k výsledku, častokrát telefonujú aj priamo do NRC.

„Na začiatku sme nepredpokladali, že sa postupne s touto diagnostikou stretne väčšina obyvateľstva a že bude takáto masová. Vychádzali sme zo skúseností z predošlých epidémií koronavírov, SARS a MERS, že pôjde o niekoľko importovaných prípadov zo zahraničia. Nepredpokladali sme, že z toho nakoniec bude pandémia,“ spomína odborníčka.

Odborníci vytvorili sieť aj do budúcnosti

Pri budovaní efektívnej diagnostiky bolo najnáročnejšie nastaviť laboratórium tak, aby dokázalo reagovať na ohromný dopyt. Tak, aby sa z pôvodne nadstavbovej činnosti stala rutina.
„Na takto veľký každodenný objem vzoriek sme zo začiatku neboli nachystaní. Bolo potrebné laboratórium dovybaviť, aby sme ich stačili spracovať v personálnom obsadení, aké máme,“ hovorí doktorka Staroňová s tým, že s riešením museli prísť ihneď.

NRC totiž bolo v marci na diagnostiku samo, vzorky pritom bolo nutné diagnostikovať masovo a rýchlo.

„Nikdy predtým sme takýto nápor nezažili. Aj keď si spomenieme na pandémiu chrípky v rokoch 2009 a 2010, nebolo to ani zďaleka takéto, v porovnaní s dneškom sme diagnostikovali možno desatinu vzoriek. Vtedy chodili denne desiatky vzoriek, teraz chodia denne stovky,“ vysvetľuje odborníčka vážnosť situácie, v ktorej sa odrazu ocitli.

Začali sa pripájať aj súkromné laboratória

Postupne sa však pridali aj prvé tri regionálne úrady v Košiciach, Trenčíne a v Banskej Bystrici. V polovici apríla sa začali pripájať aj súkromné laboratóriá. Do diagnostiky sa zapájajú už aj regionálne úrady v Komárne, Nitre, Poprade a v Žiline.

Hektický a extrémne vyčerpávajúci rok, ktorí majú za sebou pracovníci našich laboratórií, však priniesol viac než efektívnu a spoľahlivú diagnostiku.

„Nadviazali sme nové spolupráce, spoznali sme sa so štátnymi a súkromnými laboratóriami, ako aj s vedcami. Niežeby sme o sebe predtým vôbec nevedeli, ale pred pandémiou si mnohé laboratóriá v princípe navzájom konkurovali. Teraz sme museli všetci začať spolupracovať. Dnes už je sieť medzi laboratóriami vytvorená a ak by sa niekedy v budúcnosti objavilo nové ochorenie, dokážeme opäť spolupracovať,“ uzatvára doktorka Staroňová.

Ilustračné foto: pixabay.com