Sačenjuk: Je pre mňa veľké šťastie pracovať v takom kolektíve, akým je súbor Alexandrovci

Z ich vystúpení behá divákom často mráz po chrbte. Sú nezameniteľní vo svojom prejave, a to si vyžaduje nemalé prípravy. Riaditeľom súboru a zároveň aj umeleckým vedúcim tohto kolektívu je Gennadij Sačenjuk.

Tento rok súbor oslavuje súbor 90 rokov. Čo pre vás znamená toto výročie?

Je to veľa rokov… V súbore čas letí veľmi rýchlo. Ja som v súbore už 16 rokov a mne sa zdá, že to bol jeden deň. Napríklad, Viktor Grigorijevic Kadinov v súbore pracuje už 64 rokov. On by povedal to isté. Život v súbore prešiel ako jeden deň. Je to pre nás významný dátum. V súbore pracuje veľa talentov, ktorí tvoria dejiny súboru, oni svojimi vystúpeniami prezentujú ruskú kultúru, ruskú armádu, ukazujú našu snahu k mieru a dobru a spájajú ľudí všetkých krajín. Dejiny súboru sú dejinami nášho štátu počnúc rokom 1928, keď vznikol súbor až do dnešných dní.

Aké je to riadiť taký veľký prestížny kolektív?

Je to veľmi zaujímavá práca. Je to kolektív talentovaných ľudí, s ktorými je každý deň veľmi zaujímavé pracovať, viesť s nimi rozhovory a niekedy aj konfrontovať svoje názory. S nimi je zaujímavé byť všade – aj v autobuse, aj vo vlaku alebo v lietadle. Lebo toto je život. Život umelcov, ktorí každý deň svojou prácou nesú ľudom teplo, radosť, šťastie a úsmev na tvári. Je to veľké šťastie pre mňa pracovať práve v takom kolektíve. Spája nás energia a tento náboj sa snažíme doniesť k našim divákom. Samozrejme, všeličo sa stáva v kolektíve. Nie je vždy všetko jednoduché. Ako každá iná práca aj táto má svoje úskalia. Ale prijemným momentom v nej je to, že každý deň sa stretávame s umením. Tvorivá práca je asi to najkrajšie,  čo môže človek, ktorý sa venuje umeniu, zažiť.

Z čoho sa skladá váš bežný deň?

V robote som od ôsmej hodiny rána. Ako každý riaditeľ musím pracovať s dokumentmi, potom je štúdium partitúr, na to mám tak hodinu a pol času, ale niekedy zostáva na to len 15 min. Od 11:00 do 15:00 sú skúšky. So zborom, s orchestrom, so sólistami, s baletom. Po 15:00 máme poradu vedúcich. Hovoríme  tam o tom, čo sa podarilo urobiť, čo sme neurobili a plánujeme  ďalšiu prácu. Ďalej po 16:00 je opäť čas, určený na prácu s dokumentami, s administráciou. Riešim otázky organizácie koncertov. A večer, keď už všetci odídu domov, vždy sa mi chce sadnúť zas za noty, keď už nikto nie je vedľa… Vtedy vzniká priestor pre to, aby som sa mohol venovať niečomu novému, aby som to na druhy deň mohol ukázať druhým,  a oni to nové zas odovzdajú divákom.

Mate na všetko dosť času?

Nie. Pracujem aj počas dní voľna.  Chcem ale povedať, aby ste všetko stíhali, musíte systematizovať svoju prácu.

Ako sa k vám dostanú umelci do súboru?

Všetko prebieha na základe konkurzu. Ak chcete spievať musíte predviesť váš hlas. Ak chcete tancovať v balete –   musíte ukázať svoje choreografické zručnosti. Ak ste hudobník musíte zahrať zo svojho repertoáru. Je to veľmi jednoduché. Prídete a zaspievate, zatancujete alebo zahráte. Ak mate vysokú úroveň prípravy,  rozhodneme o vašej práci v kolektíve.

Mate aj školu pre mladých umelcov?

Áno, mame takú školu. Deti navštevujú našu školu popri základnej škole. Od malička trénujú vedľa dospelých. Navštevujú ju deti od 3 rokov. Od malička nasávajú tu tvorivú atmosféru okolo seba  v súbore Alexandrovci. Tieto detičky spievajú, tancujú a rastú spolu s nami, a dosť často spolu s nami vystupujú na javisku spoločne s celým kolektívom.

Častokrát vidieť, že pri skladbe Sviaštennaja vojna diváci vstanú. Je to tak vo všetkých krajinách sveta?

Áno, vo väčšine prípadov sa diváci postavia. Veľmi výnimočne to nie je tak. Je to skladba svetového významu, je známa vo svete a stala sa symbolom 2. svetovej vojny. Táto skladba priviedla k víťazstvu nad fašizmom a v tom čase bola výzvou pre vojakov. Ale aj teraz má táto skladba svoj význam. Ona nemôže nechať nikoho ľahostajným.

Cestujete so súborom po celom svete. Ako vyzerá príprava pre takéto turné? Pripravujete niečo špeciálne pre danú krajinu? Napríklad, Slovensko?

Áno, samozrejme. V každej krajine, ktorú navštevujeme máme svoju dramaturgiu. Program zostavujeme tak, aby sme ukázali všetky  žánre, ktoré sú vizitkou súboru Alexandrovci. Samozrejme, sú to skladby z vojnového obdobia, skladby o vojne. Ale máme v programe aj ruské ľudové skladby aj klasické diela, ktoré poznajú na celom svete. Dobrou tradíciou súboru Alexandrovci je to, že v každej krajine, ktorú navštevujeme, ukazujeme aj skladbu v jazyku tejto krajiny. A preto aj na Slovensku aj v Čechách sme už prezentovali skladby v jazyku tej alebo druhej krajiny. Chcel by som povedať, že náš repertoár skladieb krajín, ktoré sme navštívili je už tak veľký, že už by sme v každej krajine vedeli urobiť  samostatný koncert zo skladieb v jazyku tejto krajiny.  Vďaka tomu je náš program vždy veľmi pestrý. Vrátane choreografických diel, ktoré sú taktiež venovane krajinám, v ktorých sa nachádzame na turné.

Kto je Gennadij Sačenjuk

Ako dieťa navštevoval detskú hudobnú školu. Neskôr študoval na hudobnom učilišti so zameraním na hru na trombóne a školu ukončil na Ukrajine v meste Cherson. Po štyroch rokoch školy bol prijatý na Fakultu vojenských dirigentov Moskovského štátneho konzervatória P.I. Čajkovského. Štúdium v Moskve trvalo päť rokov. Po skončení vysokej školy pracoval na rôznych pozíciách, vrátane dirigenta vojenského orchestra, teda školského orchestra, ktorý pôsobil na fakulte vysokej školy. Je to fakulta, na ktorej sa učia mladí hudobníci veľkému dirigentskému umeniu. Neskôr dostal pozvanie od súboru Alexandrovci a  tu pracoval aj ako dirigent a taktiež aj vo funkcii vedúceho. Teraz je riaditeľom súboru a zároveň aj umeleckým vedúcim tohto kolektívu. ,,Taká je moja cesta. Je veľmi jednoduchá, dá sa povedať taká,  aká je u bežných hudobníkov,“ povedal Sačenjuk.