Bolesť hlavy – migréna trvá niekedy aj tri dni a môže zvýšiť riziko poškodenia mozgu. Ako ju čo najrýchlejšie zastaviť?

Je tretím najčastejším ochorením, ktoré postihuje ľudskú populáciu. Až trikrát častejšie pritom postihuje ženy. Bol by však omyl považovať migrénu za klasickú bolesť hlavy. Jej prejavy sú omnoho intenzívnejšie a dlhší je aj jej priebeh.

Podľa štatistík až 91 percent pacientov kvôli migréne niekedy dokonca muselo vynechať školu alebo prácu a vo väčšine prípadov má dopad aj na kvalitu partnerských vzťahov. Štúdie navyše ukazujú, že môže zvyšovať riziko poškodenia niektorých častí mozgu až o 68 percent.

Spôsoby, ako si rýchlo a účinne od jej príznakov uľaviť, napríklad v podobe voľnopredajných liekov, však v súčasnosti, našťastie, existujú.

Migréna predstavuje problém predovšetkým pre ženy

V súčasnej dobe trpí migrénou celosvetovo 18 % žien, ale len 6 % mužov. Silné bolesti, ktoré ju sprevádzajú, sa nevyhýbajú ani deťom. Migréna nemusí byť len krátkodobou nepríjemnosťou, môže trvať až 72 hodín, čiže tri dni. Vďaka včasnému nasadeniu lieku je však možné príznaky zmierniť. Riziko výskytu migrény stúpa, ak migrénou trpí niekto v rodine. Ak trpia migrénou obaja rodičia, existuje až 75 % riziko, že ochorenie prepukne aj u ich detí.

Bolesť hlavy, nevoľnosť aj citlivosť na svetlo

Migréna sa väčšinou diagnostikuje podľa jej typických prejavov, lekár však súčasne musí vylúčiť aj iné možné ochorenia, ktoré by tieto prejavy mohli takisto spôsobovať. Magnetická rezonancia, EEG alebo CT dokážu odhaliť iné možné príčiny bolesti hlavy, ako sú napríklad nádory.

Migrénu však tieto zariadenia nezobrazia. Podozrenie na migrénu teda často padá až vtedy, keď sú všetky ostatné ochorenia vylúčené a príznaky zostávajú. Najčastejšie to býva silná jednostranná, pulzujúca bolesť hlavy, ktorá môže byť sprevádzaná nevoľnosťou, vracaním či precitlivenosťou na svetlo a zvuky. Bolesť sa počas fyzickej aktivity obvykle zhoršuje. Migrénu často sprevádzajú rôzne prejavy ešte pred jej prepuknutím a následne aj po jej skončení.

Keď migréna spôsobuje trvalé poškodenie mozgu

Migréna ako vážne ochorenie môže v tele spôsobovať celý rad sekundárnych zdravotných problémov vrátane tých najzávažnejších, ako je napríklad ischemická cievna mozgová príhoda. Môžu za to cievne spazmy pri migréne, čiže kŕčovité sťahovanie ciev. Vedci z Kodanskej univerzity a prišli k prekvapivému záveru – migréna môže zvýšiť riziko poškodenia mozgu až o 68 percent.

,,Osoba, ktorá na sebe spozoruje príznaky migrény, by nemala príliš otáľať a navštíviť svojho lekára, ktorý diagnózu buď vyvráti, alebo potvrdí. Ak sa objaví ťažší prípad migrény, následne navrhne liečebný postup. Pokiaľ však niekto trpí ľahšími občasnými formami bolesti hlavy, môže si vystačiť aj s voľnopredajnými liekmi proti migréne,“ vraví PharmDr. Andrea Gažová, PhD. z Ústavu farmakológie a klinickej farmakológie Lekárskej fakulty UK v Bratislave.

Príčiny? Podozrivých je veľa, dôkazov málo

V súčasnej dobe vedci nepoznajú zaručené spúšťače migrény. Preukázalo sa však, že niektoré faktory majú na migrénu vplyv. Lekári najčastejšie hovoria o hormonálnych zmenách, čo by vysvetľovalo to, prečo ženy postihuje migréna trikrát častejšie ako mužov. Migrénu môžu zhoršovať slané jedlá, niektoré syry, alkohol a kofeínové nápoje.

Negatívny vplyv na ochorenie majú tiež zmeny tlaku vzduchu, príliš jasné svetlo alebo intenzívna vôňa či zápach. Na migrénu pôsobia aj niektoré lieky, napríklad hormonálna antikoncepcia alebo nitroglycerín používaný na liečbu ochorení srdca a ciev.

V boji s migrénou pomôžu lieky, pokoj aj tma

Momentálne je na trhu celý rad prípravkov, ktoré vedia zmierniť prejavy migrény. Lekár môže odporučiť tie najvhodnejšie lieky pre konkrétneho pacienta. Pacient si však môže uľaviť aj sám voľne dostupnými liekmi, ktoré zoženie v lekárni, alebo pokojovým režimom. Doplnková liečba môže zahŕňať studené obklady, pobyt v tmavej, dostatočne vetranej miestnosti bez nadmerného hluku, akupresúru či akupunktúru. Samozrejmosťou je obmedzenie vplyvu už spomínaných provokujúcich faktorov, ktoré môžu ochorenie zhoršiť. Pacient by mal dbať aj na dostatok spánku.

Ilustračné foto: www.freedigitalphotos.net