Peňaženka kedysi a dnes

V minulosti boli peňaženky veľké, nehygienické a miestami na ťarchu. Najskôr to boli kožené mešce, potom plátenné a neskôr aj z drahých materiálov. Moderná peňaženka, tak ako ju poznáme dnes, s viacerými priehradkami pre mince, bankovky, zažiarila až oveľa neskôr. Bolo to po roku 1950. Zaujímavá zmena nastala v roku 1996, kedy sa tvar peňaženiek zmenšil o polovicu. Môže za to nástup kreditných kariet.

Od zapáchajúcej kože, až po peňaženku vykladanú zafírmi.

Najprv to bola nutnosť, ktorú si vyžiadal vývoj spoločnosti. Netrvalo dlho a z peňaženky sa stal dôležitý znak spoločenského postavenia. Dnes táto vec predstavuje, okrem štýlového doplnku i úplnú samozrejmosť, bez ktorej žiadna žena nevychádza z domu. Ak by sme sa snažili vypátrať, kedy sa objavila prvýkrát, museli by sme zaloviť ďaleko v histórii. Ďakujme si za to, že dnes nám na nákup postačí jedna karta.

Historické pramene hovoria, že o prvú peňaženku sa zaslúžili bojovníci. Boli neustále na cestách, časť majetku potrebovali nosiť so sebou. Vymysleli si jednoduché vrecko zo zľahka opracovanej kože. Aby im mince nevypadli, stiahli ho tenkou šnúrkou. Šikovné vrecúško sa osvedčilo a začalo sa používať bežne. Starovekí Gréci si v ňom okrem peňazí prenášali aj jedlo. Mince v tom období neboli ani zďaleka také ľahké ako dnešná papierová bankovka, preto si smeli brávať len toľko potravy a peňazí, čo by im vystačilo na jeden deň.  Vtedajšia peňaženka bola veľká, nehygienická a miestami na ťarchu. Neznámy šľachtic raz verejne prehlásil, že nosiť peniaze s jedlom je odporný znak chudoby. Od toho momentu sa miestnym garbiarom sypala jedna zákazka za druhou. Kým pokryli prvé objednávky, nad výrobou samostatných kožených mešcov prebdeli celé dni, dokonca i týždne.

V tej dobe ani tak nešlo o dizajn, ako o prostý účel – preniesť a neroztratiť. No ak sa náhodou v domácnosti zvýšilo trochu pevného plátna, šikovná ženská ruka na seba nenechala dlho čakať. Dámska peňaženka, ktorá bola o niečo ľahšia a spratnejšia sa ujala aj na kráľovských dvoroch. Aby dvorné dámy neprezradili svoje vreckové či úplatné od kráľovnej, skrývali si plátenné kapsičky pod nariasené šaty. Niektoré boli o niečo vynaliezavejšie a časť majetku uchovávali priamo vo výstrihu. Jemný pohyb, pri ktorom si dáma siahla na dekolt, v spojení s vidinou majetku, privádzala mužov doslova o rozum. Tento úkryt časom dámy z vyššej spoločnosti zavrhli a stal sa obyčajom chudobnejších, necudných žien. Peňaženky sa nešili už len z plátna, ale i z drahej metráže, ktorá sa dávala do daru, ako pamiatka zo zahraničných ciest. Zdobili sa výšivkami, cibril sa i celkový tvar.

Foto: Deichmann